Na dobré spomienky treba viac než len dobrú pamäť. Moja pamäť nie je úplne dobrá a okrem toho je akási čudná. Posiela mi naspäť napríklad Hviezdoslavove sonety alebo vône, ktoré neviem priradiť k miestam, ale veľa udalostí, ktoré by som si rada pamätala, sa akosi postupne stráca. Takže tento blog je čiastočne externá pamäť, hlavne na tie chvíle, kedy mám chuť naraz stláčať aj pause, aj rewind, aj fast-forward, čiastočne komunikačný kanál pre rodinu a priateľov, čiastočne ventil (často feministického razenia) a čiastočne pripomienka mne samej, že len tá pamäť nestačí a treba si tie spomienky zariadiť.
Začala som ho písať, keď sme sa s Mišom v roku 2006 odsťahovali do USA. V apríli 2012 sme sa vrátili na Slovensko aj s dvoma malými Američanmi, ale na pandémiu (od januára 2020 do júla 2022) sme si opäť odskočili do Ameriky. Nie že by nás až tak bavilo sťahovanie… Ale s výnimkou týchto celkových presunov radi cestujeme, aj ďaleko aj blízko, a vyzerá, že sme týmto bacilom už nakazili aj deti, z čoho máme nemalú radosť.
Okrem blogu píšem knihy: Computational Blood Cell Mechanics, Mathematical Foundations for Computer Science.
Vďaka, že tu čítate.