imagining objects and moments into existence
Z Bali sme išli domov cez Hong Kong. Nie je to úplne po ceste, ale podobne ako v Singapure, aj tu sme sa chceli trochu pomotať. Imigračná kontrola bola kus efektívnejšia ako v Indonézii, ale ani zďaleka nie taká ako v Singapure (a bolo treba vypisovať kopu papierikov). Rýchlovlak z letiska bol fajn, ale lístky nedávali veľmi zmysel. Podobne aj…
ďalej...
Lístky na loď z Gili T na Bali sme mali objednané dopredu online, ale dali by sa kúpiť aj na mieste za porovnateľnú cenu. Cesta bola dlhočizná – loď meškala, mala ďalšie zastávky, vystúpili sme v Padang Bai (lebo do prístavu Benoa z Gili priamo nejde nič) a 60km do Jimbaran nám mikrobusom trvalo asi dve a pol hodiny. Premávka…
ďalej...
Mišo, Kika, Kubo a aj môj ocino si chceli vyskúšať potápanie. Bolo to trochu iné ako to, čo sme my s Mišom mali na Borneu. Najprv asi hodina teórie s inštruktorkami Nanou a Emily (Manta Dive), potom asi hodina v bazéne, kde sa učili to, čo my s Mišom v plytkej vode a navyše aj regulovať si hĺbku. A potom…
ďalej...
Gili ostrovy sú tri: Trawangan, Meno a Air. Jeden deň sme si objednali loďku a išli šnorchlovať okolo nich. Prvá zastávka bola pri podmorskej soche, ktorá sa volá Hniezdo. Je to 48 postáv v životnej veľkosti (každá podľa skutočnej osoby) v hĺbke 4-5m a má symbolizovať život a kontinuitu. Postupne má zarásť koralmi. Vedľa nej je ešte jedna menšia s…
ďalej...
Doleteli sme na Lombok, ostrov vedľa Bali, ale to nebola naša konečná destinácia. Chceli sme ísť na malý ostrovček Gili T pri jeho severozápadnom pobreží. Najprv sme absolvovali neskutočne neefektívnu imigračnú kontrolu (v porovnaní so Singapurom by bolo neefektívne hocičo, ale toto bolo ako posielať expresné zásielky na slimákoch). Potom som si bola v bankomate vyzdvihnúť 5 miliónov (indonézskych rupií,…
ďalej...
Z Istanbulu sme leteli do Singaporu, kde sme si naplánovali dve noci, aby sme si ho stihli pozrieť a boli sme radi, že sme to urobili. Singapore je zelený. Väčšinou, keď niekam priletíme, tak sa snažíme čo najskôr dostať z letiska, ale tu sme po pristátí strávili na letisku (dobrovoľne) ešte celkom dosť času, hlavne v časti, ktorá sa volá…
ďalej...
Na toto leto sme si vymysleli dovolenku do Indonézie. Letenky boli z Budapešti, takže keď deti doniesli vysvedčenia, zbalili sme sa a vybrali na juh. (Dve autá, štyri kufre, šesť ľudí.) V Komárne sme sa zastavili na bio-break a obzrieť si námestie Európy: Kopa domčekov, každý reprezentujúci svoju krajinu, pekné, ale ľudoprázdne, lebo bolo veľmi horúco. (Zmrzlina nič moc.) Náš…
ďalej...
Moja práca je v biomedicískej oblasti a robím prakticky len s ľuďmi mimo Slovenska. Keď sa Slovensko ako jediná krajina na svete dištancovalo od nových postupov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), tak sa ma kolega, americký onkológ, spýtal, že čo sa to u nás deje. Má pochopenie v zmysle, že vidí u nich doma Trumpa, ľudí okolo neho, hrozný Project 2025,…
ďalej...
Deti sú týždeň na matematickom sústredení a keď sa Mišo pýtal, že kam na výlet, tak som povedala Ďumbier, lebo na najvyššom kopci Nízkych Tatier sme ešte neboli a už dlhšie sme si naň robili zálusk. Vyskúšali sme hotel Ostredok v Jasnej a nebolo to zlé, ale zhodli sme sa, že tam je kus nevyužitého potenciálu. Nevýhoda takéhoto výletovania, keď…
ďalej...
Pred zhruba desiatimi rokmi som čítala fascinujúcu knihu od Siddharthu Mukherjeeho: The Emperor of All Maladies, A Biography of Cancer. Je výborná, akurát je viac než tých 10 rokov stará a v liečbe rakoviny sa za posledných 10 rokov stalo veľmi veľa. Keby Mukherjee napísal pokračovanie, určite by som si radšej prečítala to, pretože Emperor a The Gene sú moje…
ďalej...