imagining objects and moments into existence
Keď sme rozmýšľali, kam íst toto leto na dovolenku (a vedeli sme, že chceme ísť k moru, lebo posledné dve letá sme síce pri mori boli, ale iba v New Jersey… a to je síce lepšie ako nič, ale nie úplne ono), tak sa nám zdalo ako výborný nápad ísť ešte predtým, ako sa presťahujeme na Slovensko. Lebo veď predsa…
ďalej...
Na jarno-veľkonočné prázdniny sme išli na Floridu. Cestovali sme ako kráľovská rodina – ja s Kubom jedným lietadlom, Mišo s Kikou iným. Nie že by sme to tak úplne chceli, ale potrebovali sme minúť ešte nejaké vouchery na letenky a tie letenky, na ktoré sa naše vouchery dali minúť, boli drahšie a vyšli iba dve. Tak sme zvyšné dve kúpili…
ďalej...
Mal to byť deň 1. Mali sme kúpené letenky na 7:20 ráno, čo znamenalo aj objednaný včasný taxík (nechceli sme riskovať lyft, lebo sme nemali predstavu, koľko ich v okolí premáva okolo štvrtej ráno a aj keď si človek dopredu objedná lyft alebo uber na konkrétny čas, neznamená to garantovaný odvoz ale len to, že sa jeho objednávka objaví aktívnym…
ďalej...
Cesta tam išla vcelku hladko. Bolo treba FFP2 rúška do lietadla, ale v Rakúsku ani poriadne nepozreli papiere o tranzite a v pohode sme nastúpili do objednaného taxíka do Bratislavy. Mladý muž za volantom sa nám divil, že sme sa registrovali do eHranice (“veď to teraz aj tak nikto nekontroluje”). V Bratislave sme presedlali do modrej Mazdy, ktorú Mišo zásadovo…
ďalej...
Na Slovensku sme sa mali fajn, stretli sme (skoro) všetkých, rodinu, kamarátov, známych… a bolo to veľmi príjemné po mesiacoch s oklieštenými osobnými kontaktmi. Deti stihli aj jeden denný tábor. A vybavili sme aj také veci ako strihanie (Kubo mal sľúbené po dlhom čase jedno profi) a návštevu nášho vtipného zubára. Pochodili sme ihriská, zmrzlinárne a poobzerali, čo je nové…
ďalej...
Koncom mája sme si mysleli, že z našej plánovanej cesty v lete na Slovensko nebude nič. Hranice zavreté, naše letenky zrušené, štátna karanténa… ale potom sa to trochu začalo uvoľňovať, kamaráti zistili, že niečo predsalen lieta a kúpili letenky, tak sme sa aj my znovu zamysleli a zhodnotili, že e-karanténu by sme zvládli. Len nedávala zmysel pre Miša, lebo po…
ďalej...
Keď sme sa spamätali z časového posunu, tak sme sa s deťmi dohodli, že ideme doháňať zameškanú lyžiarsku sezónu. (Mišo s nami nešiel, lebo po dvoch dňoch doma z Thajska zbalil zase letné veci odletel si to do Austrálie.) Snehu bolo toľko, že do chaty sme sa museli prekopať. Takže samozrejme na druhý deň sa to neobišlo bez bunkrov a…
ďalej...
Ešte zopár posledných fotiek z vianočno-novoročnej dovolenky. Nechceli sme totiž riskovať cestu z ostrova rovno na letisko, tak sme si dali jednu noc v mestečku Krabi, z ktorého sme potom zavčas ráno leteli domov. Večer samozrejme ešte nightmarket a dotlačenie sa ovocím. Akurát škoda je, že som si celý čas hovorila, že tu pred odchodom nakúpim kari a iné korenia…
ďalej...
Z rušného turistického mestečka Ao Nang sme sa po novom roku vybrali na ostrov Koh Libong. Nie je ďaleko od pevniny a tak nás prekvapilo, keď nám asi v polovici cesty motorovým člnom povedali, že máme prestúpiť. Začudovane sme pozerali, ako nám a ďalším pár ľuďom prekladajú batožinu do drevenej long tail boat, ktorá nás čakala pri dohodnutej bójke. Kompa…
ďalej...
Chýbalo nám more. V lete sme pri žiadnom neboli, lebo sme mali starosti s rozbitou kúpeľnou, a tak sme si povedali, že pôjdeme v zime. Bolo nám jasné, že chceme ísť do tepla, aby sa tam naozaj dalo kúpať a bolo nám jasné, že Vianoce sú v takýchto destináciách top sezóna, takže nebude úplne jednoduché násť niečo za rozumnú cenu….
ďalej...