imagining objects and moments into existence
Niekedy si pripadám veľmi staro. A nie je to ani tak vtedy, keď pozerám na šedivé vlasy v zrkadle alebo keď mi deti vysvetľujú nejaký nový slang, ale naposledy napríklad, keď sme išli na Chatu na Grúni. Ja si tento výlet pamätám ako príjemnú prechádzku lesom, ale tak to už dávno nie je. Áno, časť chodníka ide cez les, ale…
ďalej...
Boli sme na dva výlety tu u nás za rohom, ale na nové miesta. Najprv okolo plechového Jánošíka na rozhľadňu nad Terchovou. A potom lanovkou do Snilovského sedla a po hrebeni cez Chleb, Hromové a Steny na Poludňový grúň. A odtiaľ strmo dolu na obed na chatu.
ďalej...
Tentokrát bola zimná prechádzka ako bodka za semestrom v rámci doktorandského predmetu Matematické princípy informatiky, na ktorom sme čítali knihu Artificial Intelligence. Nesvietilo slniečko, ale cencúľov bolo po ceste dosť a obed na chate fajn, takže decká si to užili. (Kubo dokonca vydržal so šmýkaním sa po zadku až na cestu naspäť, po tom, čo videl, ako to robia dospeláci…)
ďalej...
Na Silvestra sme cez deň aj s rodinou aj s kamarátmi išli na výlet. Po snehu ani chýru, ani slychu, ale zato ľudí bolo dosť – stretli sme tam asi pol Žiliny. Deti sa so starým rokom rozlúčili ešte pred spaním. Dospeláci až o polnoci vonku pri -12C. Škoda len, že tie peniaze vystrelené do vzduchu ľudia nepoužili inak. Všetko…
ďalej...
V nedeľu bolo krásne, takže sme nemohli sedieť doma. No a kam by sme sa tak vybrali? Na našu obľúbenú Chatu pod Grúňom. A ani by som o tom nepísala, keďže sme sa tam už naučili chodiť pravidelne, ako nás vyzvala vyrezávaná plaketa vnútri, ale mala som so sebou svoj nový telefón (self-darček pri príležitosti narodenín + ukončenia PhD, lebo…
ďalej...
Na zemi asi meter. A bola celkom studená. Na Chlebe sme v zime už boli, tak sme mysleli, že dnes zo Snilovského sedla vylezieme na Veľký Kriváň. Ale nešlo to. Vonku mlieko, z hrebeňa nás skoro odfúklo. Tak sme si poobzerali ratrak, v chate zjedli veľkonočné zajace a zviezli sa lanovkou zase dolu. A potom sme sa na parkovisku na seba…
ďalej...
… lebo spoločných fotiek máme málinko
ďalej...
V rámci rozširovania repertoáru sme sa dnes vybrali chodníkom, ktorým sme na Chatu na Grúni ešte nešli – po modrej značke zo Štefanovej. (Druhý dôvod je ten, že cesta k začiatku žltej pri chate Vrátna je po júlovej kalamite ešte stále oficiálne zarúbaná.) Na smerovníku hodina, nám to trvalo asi hodinu a pol, prevýšenie niečo pod 400m. Celý chodník cez les,…
ďalej...
Ráno na parkovisku pri Chate Vrátna to vyzeralo mrazivo. Cestou hore už nádejnejšie. Chvíľku trvalo, kým sme k tomu slniečku došli. Ale potom to už bolo také zimnorozprávkové. Toto je výhľad spred chaty (a je to tá istá, kde som bola v januári s deťmi na lyžovačke) A toto je pohľad na druhú stranu: Chata na Grúni Moji dvaja chlapi…
ďalej...
Minulý týždeň sa Mišo vybral služobne do Rakúska a ja s deťmi lyžovne do Malej Fatry. Neboli sme tam sami, išla nás celá tlupa, čo bolo fajn, lebo sme sa pri deťoch aspoň trochu prestriedali a ja som si tiež mohla polyžovať. Nesúvislé postrehy: Bála som sa, že nám bude zima, ale zbytočne. V izbe sa nám kúrilo viac ako…
ďalej...