imagining objects and moments into existence
O pol tretej ráno sme sa zobudili na to, že na nás začína pršať. (Fotka je ešte z večera, keď sme sa ukladali spať.) Mali sme ešte jeden tarp, tak sme sa prikryli zhora a chvíľu pozorovali, či to prejde, ale keď neprechádzalo, tak sme sa rozhodli to zabaliť. Deti sa obliekli a obuli pod igelitom a Mišo ich odviedol…
ďalej...
Aj keď sme mali nastavený budík, nejako sme sa ráno šuchtali a nestihli shuttle o 5. Tak sme raňajkovali na zastávke a viezli sa až 5:30. O 5:45 sme už kráčali po Bright Angel Trail dolu. Resthouses sme si síce obzreli, ale zastavovali sme len na chvíľku, lebo sme veľmi nepotrebovali. Tie budú dôležitejšie pri ceste naspäť. Na chodníku okrem…
ďalej...
S kaňonom je to tak: dá sa ísť dolu alebo sa dá chodiť po okraji. Výlet dolu sme si posunuli, tak v rámci aklimatizácie sme išli po okraji. A aby sme sa dostali kúsok ďalej, požičali sme si bicykle. Pozerali sme chodník, ktorým pôjdeme nasledujúci deň. Išli sme po ceste, kde chodia len shuttle autobusy a žiadne autá a zastavovali,…
ďalej...
Ráno sme prešli okolo Glenn Canyon priehrady, ale aj keď sme zastavili, tá deti vôbec nezaujala (a visitor center bolo pre covid zavreté). Skúsili sme zastaviť pri Lake Powell – jazere, ktoré priehrada drží. Videli sme, že má dosť málo vody (neskôr sme sa dozvedeli, že len tretinu kapacity, najmenej ako kedy malo), ale trochu sme dúfali, že si možno…
ďalej...
… alebo naša dovolenka 2007. Vybrali sme sa na tri týždne a skoro 4000 míľ do národných parkov na juhozápade USA. Prvú časť výletu sme spravili s Renčou a Ľubošom a potom sme sa ešte pár dní túlali sami. Ak chcete vidieť, že kde vlastne, tak klik sem a ak chcete vidieť obrázky, tak hľadajte tu. Z New Yorku sme vyrážali…
ďalej...
… alebo Ako som o ilúzie prišla. Kým som neprišla do Ameriky, veverička pre mňa bola milé zvieratko, ktoré človek pri troche šťastia uvidí niekde v lese. Z tejto ilúzie ma vyviedol pobyt v Grand Canyone. Potvory – veverice – sú tam chránené, je ich veľa, vôbec sa neboja a prídu k ľuďom na pár centimetrov. Tvária sa milo, turisti…
ďalej...O Grand Canyone sa píše ťažko. Je to tak trochu, ako keby ste chceli vysvetliť chuť orieškovej zmrzliny niekomu, kto nielenže nevie, aká je to oriešková, ale zmrzlinu ešte vôbec neochutnal. … vzduch je úplne rozpálený, sú už štyri hodiny poobede, ale jediná vec, čo sa dá robiť, kým sa aspoň trochu neochladí, je sadnúť si do potoka… … to,…
ďalej...