imagining objects and moments into existence
Dnes prvý diel – ako to videla mama. A možno by sa hodil aj podnadpis – Odmietanie reality vás môže dostať ďaleko. Alebo ešte lepšie – Dva pôrody: ten, ktorý sa stal a ten, ktorý sa nestal. Ten, ktorý sa nestal, vyzeral takto. Začali mi kontrakcie a na odpútanie pozornosti som sa pustila do pečenia chleba. Oznámila som pôrodným asistentkám,…
ďalej...Renča sa pýtala, ako pociťujem kontrakcie? Nuž, ako ktoré… Tie “prípravné” väčšinou (k tomu sa ešte vrátim) nie sú bolestivé. Len mi postupne stvrdne brucho a trošku sa akoby vysunie smerom von. Chvíľku tak ostane a potom zase zmäkne a vráti sa naspäť. Tým stvrdne myslím naozaj stvrdne – nedá sa napríklad rukou stlačiť. Keď potom prišli tie “ozajstné” kontrakcie,…
ďalej...
Keď náš oficiálny termín pôrodu prišiel a odišiel, začala som mať trochu starosti. Nie že by som sa obávala, že ostanem do konca života tehotná, ale z toho, aby mi pôrod nemuseli umelo vyvolávať (na kontrole, ktorá bola po 40 týždňoch a 3 dňoch sa ma veru aj spýtali, že či chcem vyvolávať – odpoveď bola veľké nie). A tak…
ďalej...
S blížiacim sa koncom tehotenstva som pomerne často rozmýšľal, kedy to na Ivku príde, ako zistíme, či to už je ono a čo keď nebudem práve vtedy doma. Teoreticky som všetko ovládal, ale vzhľadom na fakt, že chýbali praktické skúsenosti, som mal pred pôrodom aj jeho príznakmi patričný rešpekt. Hovorí sa, že najlepšia cesta, ako sa zbaviť strachu z nepoznaného,…
ďalej...