imagining objects and moments into existence
Mišo vstával zavčasu ráno, aby pracoval podľa newyorského času. A my ostatní? Boli sme síce vo Vegas, ale kasína neboli pre nás. Deti ich videli, aj sme o nich podebatovali… spomenuli sme im film 21 podľa knihy Bringing Down the House, to ich zaujalo, tak sme si film tiež požičali z knižnice po návrate do New Jersey. Ale teda kasína…
ďalej...
V noci nám bola prvýkrát zima. Deti mali nové teplé spacáky a boli v pohode, ale my s Mišom s našimi tenkými 20ročnými sme sa nad ránom zobudili na chlad. Zbalili sme kemp (poslednýkrát!), darovali susedom hospodárske prebytky (bombu na varenie, karimatku, ktorú sme kúpili v Page namiesto našej deravej…), zastavili sme sa ešte vo Visitor Centre vymeniť Kikin Junior…
ďalej...
Ráno sme prešli okolo Glenn Canyon priehrady, ale aj keď sme zastavili, tá deti vôbec nezaujala (a visitor center bolo pre covid zavreté). Skúsili sme zastaviť pri Lake Powell – jazere, ktoré priehrada drží. Videli sme, že má dosť málo vody (neskôr sme sa dozvedeli, že len tretinu kapacity, najmenej ako kedy malo), ale trochu sme dúfali, že si možno…
ďalej...
Ráno sme zase zbalili kemp a cestou von z parku sme sa zastavili ešte pri vybalansovanej skale. Nebola to jediná zastávka, stáli sme aj vo Visitor Centre, lebo to už bolo zavreté, keď sme tri dni dozadu večer prichádzali a aj v dineri v Moabe. Kto povedal, že zmrzlinové milkshaky nemôžu byť na raňajky? Po troch nociach v pekelne horúcej…
ďalej...
Ráno sme poslali Miša opäť behať, kým sme my pobalili kemp. A potom sme sa z Fruity pobrali do Moabu – mestečko medzi dvoma parkami: Canyonlands a Arches. Moab bol v skutočnosti trochu zachádzka zo smeru, z ktorého sme prichádzali, ale potrebovali sme benzín a obed (v Moab diner, samozrejme, že aj so zmrzlinovými milkshakami). A potom už do krajiny…
ďalej...
Motel mal odubytovanie do 11 a my sme predsa nemohli odísť z Bryce Canyonu bez turistiky. Tak sme si povedali, že dáme nejaký výlet tak, aby sme boli naspäť do 10, nech ešte všetci stíhame sprchu. Vyšiel nám z toho okruh Navajo trail dolu a Queen’s Garden trail hore. Raňajkové bagle so syrokrémom a šunkou sme žuli za pochodu na…
ďalej...
Kým ešte ráno nebolo teplo, Mišo sa vybral behať. Cestu mal prázdnu, lebo autá po hlavnom údolí nejazdia. My sme zatiaľ bránili raňajky pred zvedavými srnkami a zbalili tábor. Zo Zionu sme odchádzali serpentínami a tunelom hore na náhornú plošinu. Tunel nás trochu prekvapil. Nie, že by sme o ňom nevedeli, vedeli, akurát to bolo prvýkrát, čo sme potrebovali použiť…
ďalej...
Za posledné dva dni sme vyskúšali kopu dopravných prostriedkov (okrem vlastných nôh, ktoré nás bolia až, až). Lietadlá, loďky, autíčka, kone, ponorku, veľa rôznych vláčikov… Kika na safari: Obaja krpci dostali pre istotu na ruku fixkou moje telefónne číslo (nie, na túto skvelú myšlienku som neprišla sama, odkukala som ju). Nikto síce nezavolal, ale mali sme párkrát situáciu, že Kika…
ďalej...
Ako som už písala minule, do Národného Parku Zion sme prichádzali za súmraku. Prešli sme tunelom, kľukatými serpentínami a pohľadali svoje miesto v kempe. Až na druhý deň ráno sme sa začali obzerať, že kam sme sa to vlastne dostali. Slovo “zion” pochádza zo starej hebrejčiny a znamená útočisko. Národný Park Zion je zelené údolie chránené strmými skalami. Po nie…
ďalej...